michalhlubik

Zastavenie dohody alebo lepšie povedané presunutie jeho schvaľovania po marcových voľbách otvára špekulácie, či to myslia politici s úmyslom o tejto dohode vážne. Dohoda ACTA výrazne obmedzí  posledné absolútne slobodné médium v tomto svete. Noviny a televízie sú čoraz viac pod vplyvom finančných skupín. Niektorí ľudia nechápu, čo sa to vo svete a Európe deje.

Obchodná dohoda, utajovaná štátmi až donedávna, je však iba špičkou ľadovca. Existujú ale i kroky, ktoré sa už dlho pripravujú, hoci sa politici a média tvária, že im ide o dobro občanov. Začalo sa to krátko po druhej svetovej vojne. Zničené európske mestá potrebovali peniaze a pomoc od USA. Ako silný argument pre spájanie štátov sa javila reálna hrozba ZSSR. Po Marshalovom pláne sa západná Európa začala stále viac zbližovať. Najviac sa v tomto angažovali bývalí nepratelia. Nemecko a Francúzsko sa vydali na cestu integrácie. Francúzsky minister zahraničia Robert Schuman a ekonóm Jean Monnet. V roku 1950 vzniklo Európske združenie uhlie a ocele. Podpisom Rímskej zmluvy v roku 1957 sa de facto sa začína písať história integrácie Európy, takej akú ju poznáme v súčasnosti. Pojem Európska únia, ktorý vznikol len v roku 1993 môže byť preto zavádzajúci.

Históriu celej únie tu nebudem dopodrobna vysvetľovať. Tieto informácie si môžte nájsť alebo často počujete v televízii pri oslave výročia vzniku EÚ. Nie som tu na to, aby som spochybňoval integráciu povojnovej Európy. Americké pôžičky jej pomohli prekonať neúnosnú ekonomickú situáciu. Ciele zakladateľom ako voľný pohyb osôb, tovarov, tzv. schengenská dohoda z roku 1985, ktorú podpísali štáty Beneluxu, Francúzsko a Nemecko, určite priniesla mnoho pozitív. Účinnejšie kontoly na vonkajších hraniciach zabraňujú najmä ilegálnym migrantom z tretích krajín vstúpiť na územie niektorého členského štátu. Zrýchlil sa transport v leteckej, automobilovej a železničnej doprave. Mladí ľudia na Slovensku majú obrovské možnosti cestovať a študovať.

Nie je však všetko zlato čo sa blyští. Slovensko vstúpilo do vyspelej Európy v máji 2004 po jedinom úspešnom referende. Vyše 92% obyvateľov bolo za. Po trpkom sklamaní z komunizmu sa oči našincov zamerali na západ. Určite to bol dobrý krok. Slogan ZSSR na večné časy a nikdy inak sa ukázal ako úplná demagógia. Komusti nie, ale Únia áno. Orientácia sa vyplatila. Po odchode Mečiara a nástupe pravice prešlo Slovensko vývojom. Rýchly hospodársky rast a realitný boom spôsobili technologogickú revolúciu. Prišli automobilky a firmy.

Zdalo sa byť všetko OK, ale…  Svet, konkrétne Amerika si žila nad pomery a prišla kríza. Rok 2008 a ďalšie sa zdali byť neriešiteľné. A tu sa dostávame k dnešku. O Grécku sa hovorí ako o strašiaku. Všetci nám hovoria, že musíme byť solidárni a požičať bratom. Či to bude 800 miliónov eur, alebo pravdepodobne viac, je politikom úplne jedno. Mikloš a ostatní zapredali Slovensko. Po nútenom reparáte, kde si už Slovensko poslušne splnilo úlohu, potichu minister financií znova konal proti vôli drvivej časti Slovákov. Jeho podpisom odľahčil Slovensko o 659 miliónov eur. TA3 priniesla pred časom rozhovor s Miklošom a Sulíkom. Mikloš na výčitku, že budeme platiť viac, Sulíkovi kontroval svojím úspešným vyjednaním nižšej pôžičky. V tom ale jasne zavádzal. Slovensko to po istom čase doplatí.

Najhoršie však na tom je, že trvalý euroval je nástroj o ktorom bežný človek nevie takmer nič. Väčšinou sa k nemu vyjadrujú správne vytipované osoby, ktoré sa nás snažia presvedčiť o svojej neomylnosti. Občania teda nevedia nič o peniazoch, a preto by mali iba skloniť hlavu a slepo poslúchať. Ktokoľvek sa ozval proti, na Slovensku iba SaS, bol nemilosrdne napadnutý a vykreslený ako nacionalista či populista. Je zarážajúce, keď počujeme od politických elít ako Merkelovej či Barossa, že trvalý euroval je jediná cesta a iná neexistuje.

Poďme si ale teraz povedať pravdu o trvalom eurovale. Tento nový záchranný prostriedok na zachraňovanie už aj tak krachujujúcich štátov je výsmechom občanom. Tí o tom ale nemajú ani potuchy. Navyše pri schvaľovaní akejkoľvek pôžičky potápajúcemu sa štátu nemusí byť val schválený jednohlasne. Stači 85% a tak sa zaobíde aj bez prípadných zopár nespokojencov, ktorí by sa mohli nečakane vyskytnúť. Veľké štáty sa preto už nebudú musieť zaoberať slovenským alebo iným problémom. Európsky stabilizačný mechanizmus by mal mať 700 miliárd eur a mohol by byť neobmedzene navyšovaný. A čo je najhoršie, ak bude potreba znovu požičať, Slovensko bude povinné poskytnúť hocijakú sumu, o ktorú nás Únia požiada. A najhoršie je to, že politici na to budú mať iba 7 dní. Myslíte si, že to je nezmysel. Bohužiaľ toto je realita pred ktorou si média i politici zakrývajú oči!

ESM a ľudia, ktorí budú stáť na čele si zrazu zmyslia, že chcú požičať napr. Portugalsku. Slovensko ale nebude chcieť platiť. V tom prípade Európska únia bude môcť začať konanie proti SR. Zdá sa vám to absurdné. Aj mne, no Slovensko sa už zaviazalo, že bude platiť, ak ho o to požiadajú. Mikloš a spol. podpísali navyše dokument, hoci sa vláda rozpadla a oni na to nemali už ani kompetencie.

Napadla vás otázka, či budeme môcť kontrolovať túto inštitúciu. Ak nie tak by som k tomu mal zopár postrehov. Ľudí v ESM nebudeme môcť ani pri podozrivých pôžičkách zažalovať. Verejnosť nebude mať ani informáicie o aktívach, majetku a ESM bude imúnny aj voči kontrole. To znamená, že ak sa občania postavia na odpor, bude to vlastne márna snaha. Ich lídri sa právne zaviazali platiť a mechanizmus nebude pod drobnohľadom verejnosti.

Nedávno sa premiérka nechala počuť, že by sa euroval už nemal navyšovať. No nikto ju zrejme v Bruseli nepočul. Pamätám sa ako nás vtedy média a takmer všetci politici presviedčali, že Grécko a dosť. No čo tu vidíme teraz. Pod rúškom dlhovej krízy sa chystá centralizácia, postupná, ľudia by si to mohli všimnúť. Grécko má stratiť už čoskoro finančnú suverenitu. Pred pár rokmi neakceptovateľné, no dnes nám to média ponúkajú ako ideálne riešenie. Prebuďme sa, po prezidentovi Únie príde aj centralizácia daní a postupná strata častí právomoci. Už v súčasnosti sa to deje. Pred vstupom do EÚ sme sa museli vzdať elektrárne, zavrieť pivovary a cukrovary. V súčasnosti sú naši farmári veľmi znevýhodňovaní oproti západu. Nútená likvidácia cukru,slovenských plodín a namiesto nich podpora iných druhov plodín robia čoraz viac Slovensko závislým od dovozu zo zahraničia.

Slovenskí politici by mali povedať jasné nie myšlienkam ako euroval a fiškálna únia. Ak to pôjde takto ďalej, národné, ale hlavne malé štáty stratia svoju identitu a právomoci. Možno až vtedy sa naši mocipáni rozpamätajú. Žiaľ vtedy bude už neskoro.