michalhlubik

5.Septembra sa nám začal nový školský rok 2011/2012. Okrem nástupu žiakov do tried a stresu žiakov priniesol aj niečo iné. Nekonečný kolobeh vyhýbavých otázok okolo dodania nových reformovaných učebníc do školských lavíc. Momentálne som žiakom jedného gymnázia v Bratislave. Podobne ako minulé tri reformné ročníky, aj tento rok si mohli ľudia vypočuť od ministra školstva Eugena Jurzycu z SDKÚ – DS, že väčšina učebníc by mala byť dodaná v najbližšom čase do škôl. Začal sa školský rok, a na študentov, ako sme si už (ne)zvykli, čakalo iba veľmi málo učebníc. Niektorí sa možno potešili, tak ako aj iní žiaci a študenti kdekoľvek na Slovensku, že zase budú chýbať knihy. Tento problém má však pre tú stranu, ktorá sa chce učiť, resp. po vyučovaní znovu pozrieť tému, smolu. Knihy jednoducho nie sú na sklade. Smutné konštatovanie, ktoré začína platiť už štvrtý rok. Naskytá sa preto nielen mne, ale možno aj ďalším žiakom a študentom otázka. Dokedy ešte tento stav chaosu potrvá. Faktom je, že reforma nebola dobre pripravená a jej štart bol pred troma rokmi iba na papieri. Od ideálu má však ďaleko aj  v školskom roku 2011/2012. Podľa hovorkyne ministra školstva by mali chýbajúce knihy školám zaslať najneskôr v prvom, resp. druhom polroku. Túto pesničku však žiaci počúvajú už štvrtý rok a priznám sa, že sa mi prestala páčiť. Naskytá sa tu niekoľko pálčivých problémov. Prečo minister nepočkal na výrobu nových kníh a reformu neprenechal až na ďalšie volebné obdobie? Okrem toho učebnice si nemôžu učitelia vyrobiť len – tak na kolene počas prázdnin, to je vec jasná ako facka. Navyše sa do toho zamiešala aj výmena vlády. Na Slovensku je takmer isté, že politické strany si chcú presadzovať svoje názory vo všetkých oblastiach, školstvo nevynímajúc. Ľahko, a väčšinou sa stáva, že to, čo jeden minister považuje za svoj hlavný cieľ, druhý zmetie zo stola s tým, že to nie je aktuálne, alebo je to zlé, spolitizované. Potom tak vyzerá aj naše školstvo. Koncepcia novej reformy bola zavádzaná naraz. Akoby minister chcel všetko stihnúť z dňa na deň. Zaujímavý je aj fakt, že školy a hlavne učitelia budú mať väčšiu právomoc učiť žiakov tie témy, ktoré uznajú za vhodné. Z tohto opatrenia môže vzniknúť chaos. Ak napríklad nebude žiak vedieť násobilku a prestúpi do školy, kde ju učiteľ prikázal naučiť, nový žiak bude mať problém. Knihy nechýbajú citeľne iba na prírodovedných predmetoch, ale i na matematike a slovenčine. Našťastie tieto problémy nie sú z cudzími jazykmi, ale iba preto, lebo žiaci si ich aj s pracovnými zošitmi musia kupovať za nemalé peniaze, ktoré sa pohybujú v desiatkach eur. Reforma na Slovensku by sa určite niekedy zrealizovala. Netreba vždy za všetko viniť stále iba ministrov, ale úprimne povedané, zámer s ktorým vznikala, teda aby poskytla žiakom menej bifľovania a viac voľnosti, vytlačil zlý dojem práve z nedostatku učebníc a stále meniace sa nariadenia, ktoré učiteľom komplikujú život a voľný čas. Keby učitelia vo svojom voľnom čase určenom nie pre školstvo a žiakov, nezháňali materiál skade – tade a  nekopírovali stovky a tisíce strán,  ďalšie nariadenia a vyhlášky by boli zbytočné.Dovolím si povedať, že keby sa mali spoliehať najmä v prvom roku iba na dodané knihy, na niektorých hodinách by sa žiaci pozerali iba na seba a nie do nových reformných učebníc. Treba dúfať, že sa učebníc žiaci dočkajú. Ja to už síce nestihnem, ale možno už o pár rokov budú v školách. Treba, a to je na Slovensku bežné, len vydržať a čakať. Možno raz prídu…