V súčasnosti na našej politickej scéne prebiehajú neskutočné hádky, intrigy a presviedčanie na tému euroval. Všetko sa to začalo pomerne nedávno, keď Slováci odmietli požičať Grécku.To bolo pred rokom.
V súčasnosti je len malá šanca, že by Grécko svoj dlh, ktorý sa šplhá do astronomických výšok, bolo schopné splatiť. Odmietavý postoj poslancov NR SR minulý rok bol reakciou na fakt, že Gréci majú niesť zodpovednosť sami za seba a po rokoch míňania by si mali uvedomiť dôsledky života na dlh. 800 miliónov eur nie je vôbec malá suma. Samozrejme v porovnaní so sumami, ktoré poskytli vyspelé krajiny je to iba kvapka vo finančnom mori, ale dali sme najavo svoj postoj k danej veci. Dnes je situácia takmer identická. Grécku opäť hrozí krach, no poslanci väčšiny eurozóny masívne zdvíhajú oba ruky za ďalšie pumpovanie peňazí do už aj tak potápajúcej sa gréckej lode, ktorá onedlho klesne ku dnu. Treba si položiť otázku, čo ich k tomu vedie. Masívna kampaň zo strany Európskych predstaviteľov, ktorí každého presviedčajú o jedinej možnej ceste z dna.
Toto však nie je riešenie. Gréci by mali konečne pochopiť, že život na dlh sa nevypláca a mali by to pocítiť na vlastnej koži a nie iba oddialiť to, čo príde. Zbytočné liatie peňazí do čiernej diery menom grécka ekonomika by nemalo pokračovať.
V médiach je prezentované, že všetci okrem pár euroskeptikov a spiatočníkov sú za. To ale nie je reálna skutočnosť. Za euroval sú predovšetkým politické špičky. Občania v žiadnom prípade nie sú za. Je preto zarážajúce s akou ľahkosťou niektoré vládne strany zmenili (dali sa presvedčiť) svoj postoj. Vraj je to nevyhnutné, iné riešenie neexistuje, bude to lacnejšie.
Slová Richarda Sulíka či SNS nie sú len populizmy. Snaha, aby naši občania nemuseli prispievať niekomu, kto vedome klame o svojej ekonomike a dlhoch je prejavom odvahy, ktorú má v eurozóne len málokto. Celkové hlasovanie o pôžičke by sme mali odmietnuť. Nie preto, že nás prezentujú ako rebelskú krajinu, ale preto, že celkové pôžičky Grécku sú skôr politická a nie ekonomická otázka. Bankrot Grécka a následné vystúpenie tejto krajiny by poškodilo najmä tých, ktorí sa snažili zbohatnúť z nezodpovednej politiky, teda banky a nie radových občanov.
V tejto dobe eurovalu nám však únia chce predostrieť ešte jeden návrh a to vytvorenie spoločného ministerstva financií v celej eurozóne. Tento návrh Tricheta sa ale nestretol s veľkým pochopením. Je to samozrejmé, pretože strata suverenity alebo jej narušenie v takej dôležitej otázke nie je namieste. Integrácia európskych štátov je síce dobrý projekt, ale všetko má svoje hranice a vytvorenie Spojených štátov európskych si želá minimum ľudí.