Cirkev a jej úloha v spoločnosti

25. februára 2012, michalhlubik, Nezaradené

Pár dní dozadu sa zástupcovia Cirkvi, resp. predseda Konferencie biskupov Slovenska, Stanislav Zvolenský stretol so zástupcami všetkých relevantných politických subjektov, ktoré majú šancu sa dostať do parlamentu a ovplyvňovať zákony v SR. Hlavné médiá o tom priniesli len negatívne správy. Akoby Cirkev nemala čo povedať do života na Slovensku.

Počiatky kresťanstva siahajú na Slovensku až do roku 863, kedy na naše územie prišli vierozvestci Konštantín a Metod. Náboženstvo má u nás dlhú tradíciu. Niektorí ľudia to zrejme nemôžu zniesť a silou mocou chcú nasledovať západ ako cvičené opice. V štátoch ako Francúzsko či Anglicko hrá cirkev omnoho menšiu úlohu v spoločnosti. O to viac bijúce do očí je, že hlavne tí, ktorí by mali podporovať alebo aspoň nezosmiešňovať úlohu Cirkvi v dnešnej vyspelej spoločnosti, sa k nej stavajú s odporom.

Ako je to u nás zvykom, vo voľbách si zvolíme svojich favoritov, ktorí nás budú reprezentovať. Nechápem prečo sa médiá obúvajú do Katolíckej cirkvi. Pravdepodobne im vadí, že pravica a ľavica majú aj naďalej záujem o spoluprácu s Cirkvou. Rozumný človek si položí otázku, prečo média vedome zavádzajú? Odpoveď nebude až tak zložitá. Už niekoľko desaťročí a na Slovensku rokov, môžeme vidieť trend narastajúcej sekularizácie spoločnosti. Ako je to možné? Prečo sa média o probléme, ktorý sa čoraz častejšie objavuje u nás, takmer vôbec nezmieňujú?

V roku 1993 vznikla naša republika a postupom času sa počet veriacich postupne znižuje. Už dnes môžme pozorovať sekularizáciu na štátnych školách. Hodiny náboženstva nie sú povinné, ale sú zaradené ako dobrovoľné, často po vyučovaní. V ústave je garantovaná sloboda náboženstva, slobody slova a prejavu, no Slovensko by si malo chrániť svoje tradície a zvyky.

Po páde komunizmu sem prišiel bezbrehý kapitalizmus a sním spojený materializmus. Cirkev kritizujúca tento jav, ktorý tu máme je osočovaná a stavaná do úzadia. Mnohí významní ľudia a masmédiá sú zamerané ku kresťanstvu negatívne, ba až nepriateľsky. Denníky Sme, Pravda či TV JOJ a Markíza svojimi protináboženskými reportážami a článkami ovplyvňujú názory mnohých ľudí.

Na koniec by som dodal ešte jeden malý postreh. Náboženstvá v iných častiach sveta, akými sú napríklad islam, budhizmus alebo hinduizmus výrazne zasahajú celú spoločnosť. V Európe, Severnej Amerike sa však kresťanstvo stáva akoby príťažou. Neviem či sa národy hanbia za svoje kresťanské korene, no ak aj, nemali by degradovať úlohu Cirkvi. Či si to niekomu páči alebo nie, kresťanstvo tvorilo dejiny Európy a má nenahraditeľný význam, ako žiadne iné vierovyznanie v tejto časti sveta. To by si mali uvedomiť novinári, ktorí ho odsúvajú pod zámienkou rovnosti s inými na vedľajšiu koľaj.