Už viac ako týždeň nám beží deň čo deň pred očami politická reklama. Avšak niektoré nezákonné reklamy strany 99 percent, ktorá začala svoju kampaň v poriadnom predstihu, sú v obehu oveľa dlhšie. Bez ohľadu na pravicu a ľavicu si dovolím povedať, že stav na našej politicky prehnitej scéne je katastrofálny a miestami pripomína lacný dedinský folklór.
Starí politickí hlavúni sa zubami-nechtami držia svojho teplého miesta v parlamente. Zdá sa, že si zvykli. Až príliš. Stačí si dať na stoličku iba nápis rezervácia a čakať, alebo skôr dúfať, že sa občania (ne)preberú a pošlú vyslúžilých pánov na politický dôchodok. Mená ako Pavol Hrušovský, Ján Slota, Mikuláš Dzurinda, Róbert Fico či Béla Bugár už prekročili dátum spotreby. A otázka znie, čo sa robí s tovarom po záruke? Odpoveď vedia aj samotní politici. Stiahnutie z obehu. Ale asi je to u nás zvykom, resp. národným športom. Byť zvolený, nakradnúť si, alebo sa mýlim? Veď Slovensko je najčistejšia krajina. Bez korupcie. Nevidíme ju nikde. Však to sú len výmysly. U nás predsa nikto nekradne. Alebo je to predsa inak?
Problém korupcie je v jej výhodnosti. Treba začať od seba. S istými skrytými časťami sa stretávame v štátnej správe, bežnom živote, podnikaní. Ale najviac v parlamente. Najväčší problém je v neúčinnosti zákona alebo jeho neschopnosti aplikácie na vysokopostavené chobotnice, sasanky, gorily či inú háveď.
Je pravidlom, že keď niekto ponúkne úplatok ťažko pracujúcemu úradníkovi, ten s veľkou pravdepodobnosťou ponúknutú sumu prijme. Vyhliadka s minimom nádeje na lepší a dôstojnejší život priam zvádza k takýmto krokom. Samozrejme sú aj výnimky. Zákon schválnosti je ten, že kto niečo nahlási, alebo sa stará do vecí, ktorých nemá, dopadne mnohokrát oveľa horšie ako radový zamestnanec. Príliš sa angažovať nie je na Slovensku in.
Ako je možné, že človek, a teraz, dajme tomu bohatý, je ochotný korumpovať? Farmaceutické spoločnosti, veľké stavebné firmy lobujú a lobujú a vyhrávajú. Kauzy Gorila nie sú prekvapením. Vedelo sa, že sa kradne. Spôsob akým sa to robí, ale zaskočil aj mňa. Slovenský občan je pre politikov iba druhotná vec, samozrejme okrem volieb. Sľúbia nám Švajčiarsko, sociálne istoty a modré z neba, no fakt je ten, že dnes máme 13 percentnú nezamestnanosť, školstvo, ktoré je založené na kvantite a nie kvalite. Vysoké školy a gymnázia sú pomaly za každým rohom. Nemám v úmysle spochybňovať univerzity alebo vysoké školy, no praktické remeslá a iné profesie nám upadajú. Máme tu automobilky, no nie je preň dostatok pracovnej sily.
Na rozdiel od technických a IT zameraní tu pretrváva obľúbenosť najmä humanitných vied, a to vo veľkom rozsahu. Všetko by bolo v najlepšom poriadku, ale …
Za problém považujem nedostatočné prepojenie absolventov s trhom práce. Kto zamestná filozofov, právnikov, sociológov dnes, keď ich už máme dosť. A je paradox, že firmy berú aj tak iba ľudí s praxou, ktorú v drvivej väčšine čerství absolventi nemajú. A tak zostáva Úrad práce.
Toto sú základné otázky, ktoré treba riešiť. Tu nepomôžu istoty. Treba vyčistiť chliev celý. Aj keď sú v parlamente osoby, ktorým záleží na chode tejto krajiny, sú v menšine. Voľby sú testom občanov politikov. Bežný človek si položí otázku, čo mu tento alebo onen poslanec ukázal. Faktom je, že napriek tomu, že v NR SR pôsobí 150 ľudí, čo nie je málo, väčšina z nich, našich volených zástupcov, je pasívna. Ľudia o nich ani nevedia kto a čo sú.
So situácie v našej krajine som znechutený. Základnú požiadavku, priniesť novú politickú kultúru, strany odignorovali. Niekto mohol byť sklamaný, no tak to u nás chodí. Politici by si mali prestať skákať po hlave a po voľbách rušiť a meniť svoje zákony ako spodné prádlo. Ak ide o dôležité rozhodnutia, ktoré sú prospešné pre Slovensko(nie Euroval a iné valy) ako sú podpora cestovného ruchu či infraštruktúry alebo školstva, je šokujúce, že si na to kohúti nenašli čas za 22 rokov, čo sú pri koryte.
Rok 2012 sa ešte ani zďaleka nekončí. To pravé orechové príde po voľbách. Kto s kým, za čo a ako si rozdeliť šachovnicu. Bol by som rád, keby politici niečo zmysluplného spravili pre občanov. A hoci nech majú v parlamente aj cirkusový stan, dôležité sú výsledky. Nikto sa nepýta či chceli schváliť ten či ten zákon. Dôležité sú skutky, nie slová. Tých majú politici plnú tatrovku. Keby mali aj také pilné ruky…