michalhlubik

Tesne po voľbách, ale aj pred nimi avizoval dnes už minister školstva, Dušan Čaplovič rozsiahle zmeny v školskom systéme. Stačilo, aby predostrel prvý návrh. Týkal sa priemeru, ktorý by museli žiaci druhého stupňa dosiahnuť, aby si mohli podať prihlášku na gymnázium. Druhou novinkou by mali byť zasiahnutí zrejme už tohtoroční druháci na gymnáziách. Čaplovič chce, aby povinne maturovali z matematiky.

Problematika vzniku vysokých škôl, gymnázií, ale i uplatnenie študentov na trhu práce patria k jedným z najväčších problémov v súšasnej spoločnosti. Dovolím si povedať, že Čaplovič pichol do osieho hniezda a bude to beh na dlhé trate. Nápad je nápad, no realizácia do praxe nezávisí iba od Čaploviča, ale i od poslancov Smeru.

V súčasnosti sa to zdá byť nepredstaviteľné, žeby dieťa po vychodení základnej školy rodič nedal na gymnázium. Deje sa tak vo väčšine prípadov. Ide o zabehnutý systém, akúsi tradíciu. Gymnázium je aj vecou prestíže, a tak mnohé deti idú na gymnázium iba preto, lebo o tom rodičia rozhodnú za nich. Je to ich slobodné rozhodnutie a každý rodič má právo to urobiť, no nie vždy je to dobrý krok. Treba si uvedomiť, že dieťa alebo tínedžer po vychodení gymnázia nedostane žiadne praktické vedomosti pre život. Gymnázium ho má len pripraviť na štúdium na vysokej školy. Ak študent nepokračuje v štúdiu, tak jeho vzdelanie na 4-ročnom alebo 8-ročnom gymnáziu bolo prakticky bezcenné. Má iba malú šancu sa niekde zamestnať a to môže byť pre mladých niekedy šok. Je to však tvrdá realita.

Zamestnanosť a uplatnenie absolventov stredných škôl ako celku patrí k negatívnym javom našeho školstva. Veľa mladých si neuvedomuje, že gymnáziom sa štúdium nekončí. Malo by sa iba začínať. Človek bez praxe, vzdelanie a zručností je pre zamestnávateľov nezaujímavý, a ak náhodou dostane zamestnanie, musí oň tvrdo bojovať. Konkurencia je totiž veľká a počet čakateľov na jedno pracovné neodradia ani možné nižšie platové podmienky.

K otázke o požadovanom priemere by som sa vyjadril opatrnejšie. Na Slovensku je totiž zvykom, že rozdiely medzi školami, resp. oblasťami sú mnohokrát veľmi veľké. Sú aj prípady, že žiaci, ktorí majú na jednej slabšej škole dobré známky, by na druhej prepadali. Takéto výrazné rozdiely v hodnotení sa nie vždy dajú akceptovať. Ak by sa napríklad pod povolený limit dostal žiak len tesne na slabšej škole a rovnako vzdelaný alebo i lepší by sa nedostal iba preto, že jeho škola je prísnejšia, nepovažoval by som to za správne. Rozdeľovať žiakov podľa známok by sme mali, no každý by mal dostať šancu zlepšiť sa. Myslím si, že s presadením tohto bude mať Čaplovič problém. Je ale pravda, že by mali na gymnázia ísť iba tí najlepší. A tí sa určite pod priemer dostanú.

Ďalšia otázka ohľadne rušenia gymnázií a vysokých škôl. Dnes máme veľký počet univerzít i vysokých škôl, no je to viac o kvantite ako o kvalite. Rušenie týchto inštitúcii ale nepovažujem za reálne.

A nakoniec by som chcel podotknúť, resp. nesúhlasiť s novým ministrom. Povinná maturita z matematiky by iste bola pre mnoho študentov pohromou. Matematika je u mnohých vnímaná ako nepriateľ číslo jedna a úvahy o povinnej maturite z nej sú podľa mňa odsúdené na neúspech.